Sme právnici, ktorých spája viera, že pravidlá a zákony majú platiť pre všetkých rovnako. Chceme tu byť tak dlho, ako nás budete potrebovať.

Mimoriadna situácia a núdzový stav

01.04.2020
Na riešenie situácie, kedy je bezprostredne ohrozená alebo narušená bezpečnosť štátu, existuje viacero postupov. Mimo času vojny a vojnového stavu možno na riešenie takejto situácie vyhlásiť mimoriadnu situáciu, núdzový stav alebo výnimočný stav. Vláda Slovenskej republika vyhlásila 12.3.2020 v súvislosti s rizikom šírenia nového koronavírusu na celom území Slovenska mimoriadnu situáciu. Následne vyhlásenie upravila a od 15.3.2020 bol vyhlásený núdzový stav, najskôr pre niektoré okresy, neskôr pre celé územie Slovenska. Núdzový stav trvá doposiaľ.
Čo je mimoriadna situácia a mimoriadna udalosť

Mimoriadna situácia bola na území Slovenskej republiky (na základe zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva) vyhlásená od 12.03.2020. Mimoriadna situácia sa vyhlasuje na nevyhnutný čas.

Mimoriadnou situáciou sa rozumie obdobie ohrozenia alebo pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok. Pri mimoriadnej situácii sa robia záchranné opatrenia, prípadná evakuácia, núdzové zásobovanie a núdzové ubytovanie, ako aj použitie základných zložiek integrovaného záchranného systému a ostatných zložiek integrovaného záchranného systému. Živelná pohroma, havária, katastrofa, ohrozenie verejného zdravia II. stupňa alebo teroristický útok sa súhrnne označujú ako mimoriadna udalosť

Ohrozenie verejného zdravia II. stupňa (podľa zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia) nastáva vtedy, ak je potrebné prijať opatrenia, okrem iného, pri výskyte prenosného ochorenia, podozrení na prenosné ochorenie alebo podozrení na úmrtie na prenosné ochorenie nad predpokladanú úroveň. 

Podstatné kompetencie v čase ohrozenia verejného zdravia II. stupňa vykonávajú úrady verejného zdravotníctva. Tieto kompetencie môžu zahŕňať okrem iného

  • hygienickú očistu osôb a dekontamináciu terénu, budov, materiálu a dopravných prostriedkov, 
  • zákaz alebo obmedzenie styku časti obyvateľstva s ostatným obyvateľstvom pri hromadnom výskyte závažného ochorenia, 
  • zákaz alebo obmedzenie hromadných podujatí, 
  • zákaz alebo obmedzenie prevádzky zariadení, v ktorých dochádza k zhromažďovaniu osôb, 
  • zákaz používania potravín v zariadeniach spoločného stravovania, 
  • profylaxia, 
  • mimoriadny režim prevádzkovania kolektívnych zariadení, 
  • odber a transport biologického materiálu, výdaj a používanie špeciálnych osobných ochranných pracovných pomôcok, 
  • nútená izolácia osôb chorých na prenosné ochorenie, ktoré odmietajú nariadené opatrenie, vyčlenenie lôžok na zabezpečenie  ústavnej zdravotnej starostlivosti zvýšenému počtu chorých a pod. 

V čase mimoriadnej situácie majú osobitné práva a povinnosti predovšetkým Ministerstvo vnútra SR, okresné úrady v sídle kraja, ostatné okresné úrady, samosprávny kraj, obce a mestá. Povinnosti možno ukladať aj ďalším právnickým a fyzickým osobám (napr. podnikateľom). 

Čo je núdzový stav

Na Slovensku bol núdzový stav vyhlásený prvýkrát od 16.03.2020. 

Núdzový stav vyhlasuje vláda vtedy, ak je ohrozený (alebo ohrozenie bezprostredne hrozí) život a zdravie osôb, a to aj v súvislosti so vznikom pandémie, ak je ohrozené životné prostredie alebo značné majetkové hodnoty v dôsledku živelnej pohromy, katastrofy, priemyselnej, dopravnej alebo inej prevádzkovej havárie (na základe ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu). 

Počas vyhlásenia núdzového stavu, ktorý môže byť vyhlásený maximálne na 90 dní možno obmedzovať základné práva a slobody, ako aj ukladať povinnosti, konkrétne je možné: 

  • Obmedziť nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia evakuáciou na určené miesto, 
  • Uložiť pracovnú povinnosť – kvôli zásobovaniu, udržiavaniu pozemných komunikácií a železníc, vykonávaniu dopravy, prevádzkovaniu vodovodov a kanalizácii, výroby a rozvodu elektriny, plynu, tepla, výkonu zdravotnej starostlivosti, udržiavania verejného poriadku, odstraňovaniu vzniknutých škôd, 
  • Obmedziť výkon vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam – na rozmiestnenie vojakov, príslušníkov ozbrojených zborov, zdravotníckych zariadení, zásobovacích zariadení, záchranných služieb, uvoľňovacích a technických zariadení, 
  • Obmedziť nedotknuteľnosť obydlia – pre ubytovanie evakuovaných osôb, 
  • Obmedziť doručovanie poštových zásielok, 
  • Obmedziť slobodu pohybu a pobytu zákazom vychádzania v určenom čase a zákazom vstupu na postihnuté alebo bezprostredne ohrozené územie, 
  • Obmedziť alebo zakázať zhromažďovacie právo, alebo podmieniť ho povoľovaním, 
  • Obmedziť právo slobodne rozširovať informácie bez ohľadu na hranice štátu a slobodu prejavu na verejnosti, 
  • Zabezpečiť vstup do vysielania rozhlasu a televízie, 
  • Zakázať právo na štrajk,
  • Vykonať opatrenia na riešenie stavu ropnej núdze.

Vláda Slovenskej republiky má niektoré osobitné kompetencie v súvislosti s vyhláseným núdzovým stavom, okrem iného napr. organizuje prípravu krajov a prípravu okresov. Poradným orgánom je Bezpečnostná rada SR, ktorá sa podieľa na vytváraní a realizácii bezpečnostného systému SR, pripravuje návrhy opatrení na zachovávanie bezpečnosti republiky, na predchádzanie krízovým situáciám, ako aj návrhy na riešenie vzniknutej krízovej situácie. Okrem toho sa zriaďujú bezpečnostné rady kraja a okresov.

Uznesenia Vlády SR v núdzovom stave v súvislosti so šírením nového koronavírusu

Pôvodné uznesenie, ktoré po vyhlásení núdzového stavu vydala Vláda SR priebežne rozširuje o ďalšie: 

  • Uznesením vlády zo dňa 15.03.2020 (účinné od 16.03.2020) sa uložila pracovná povinnosť na zabezpečenie výkonu zdravotnej starostlivostizakázalo sa uplatňovať právo na štrajk niektorým pracovníkom. Núdzový stav sa týkal poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti v územnej pôsobnosti týchto okresných úradov: Bratislava, Trnava, Trenčín, Žilina, Prešov, Poprad, Banská Bystrica, Košice, Nitra, Nové Zámky, Martin a Ružomberok. Pričom sa týkal zamestnancov poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti, nachádzajúcich sa v uvedených okresoch. V prílohe boli uvedení konkrétni poskytovatelia zdravotnej starostlivosti. 
  • Uznesením vlády zo dňa 18.03.2020 (účinné od 19.03.2020) sa prvé vyhlásenie núdzového stavu rozšírilo na celé územie Slovenskarozšíril sa aj okruh subjektov, na ktoré sa vyhlásenie núdzového stavu vzťahuje: 
    • držitelia povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti
    • držitelia povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby
    • držitelia povolenia n prevádzkovanie ambulancie dopravnej zdravotnej služby
    • Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚpDnZS)
    • Právnické a fyzické osoby, ktoré majú s ÚpDnZS uzavretú zmluvu o zabezpečení vykonávania prehliadok mŕtvych tiel, 
    • Právnické a fyzické osoby, ktoré prevádzkujú pohrebnú službu, 
    • Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby SR, 
    • Úrad verejného zdravotníctva SR
    • regionálne úrady verejného zdravotníctva. 
  • Uznesením vlády zo dňa 27.03.2020 (účinné od 28.03.2020) sa opäť rozšíril okruh o ďalších zamestnancov, ktorým sa uložila pracovná povinnosť a zakázalo uplatňovanie práva na štrajk, tentoraz pribudli: 
    • zamestnanci pobytových zariadení sociálnych služieb, ktorými sú: 
      • zariadenia pre seniorov, 
      • zariadenia opatrovateľskej služby, 
      • domovy sociálnych služieb, 
      • špecializované zariadenia
    • zamestnanci zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorými sú centrá pre deti a rodiny

V súčasnosti je teda pre územie Slovenska vyhlásený núdzový stav, ktorý sa vzťahuje na konkrétne subjekty pôsobiace v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti, na poskytovateľov záchrannej zdravotnej alebo dopravnej zdravotnej služby, poskytovateľov sociálnych služieb, ale aj na subjekty pôsobiace v oblasti prevádzky pohrebnej služby a na úrady verejného zdravotníctva.

Trestné konania v núdzovom stave

Núdzový stav má vplyv aj na trestné konanie. Zjednodušene možno povedať, že mnohé trestné činy uvedené v Trestnom zákone sa posudzujú oveľa prísnejšie, ak sú spáchané počas krízovej situácie. Krízovou situáciou sa pritom rozumie núdzový stav, výnimočný stav, vojnový stav alebo vojna (§ 134 ods. 2 Trestného zákona).   

Napríklad za jednoduchú krádež sa páchateľ potrestá odňatím slobody maximálne na dva roky, ak však takúto krádež spácha za krízovej situácie, potrestá sa odňatím slobody na desať až pätnásť rokov

Takéto prísnejšie posudzovanie sa používa aj pri: 

  • trestných činoch vraždy či zabitia
  • trestných činoch proti zdraviu
  • trestnom čine šírenie nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby 
  • ohrozovaní zdravia závadnými potravinami
  • trestných činoch proti ľudskej dôstojnosti (znásilnenie, sexuálne zneužívanie, sexuálne násilie) 
  • trestných činoch proti majetku (krádež, sprenevera, podvody, neoprávnené obohatenie…) 
  • trestných činoch všeobecne nebezpečných (všeobecné ohrozenie, poškodzovanie a ohrozovanie prevádzky všeobecne prospešného zariadenia, nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami…)
  • trestných činoch proti republike (teror, záškodníctvo, sabotáž, vyzvedačstvo, ohrozovanie utajovanej skutočnosti)
  • trestných činoch proti poriadku vo verejných veciach (útok na verejného činiteľa, zneužívanie právomoci na verejného činiteľa)
  • násilné prekročenie hranice, prevádzačstvo
  • trestnom čine šírenie poplašnej správy
  • trestných činoch proti brannosti, proti službe v ozbrojených silách, pri vojenských trestných činoch alebo pri trestných činoch proti mieru, ľudskosti
  • trestných činoch terorizmu a extrémizmu.

Trestný zákon tiež pozná trestný čin porušovanie povinností za krízovej situácie (§ 290a Trestného zákona) a vyhýbanie sa výkonu povinností za krízovej situácie (§ 290b Trestného zákona). Tieto sa vzťahujú na situácie, kedy niekto odoprie vykonať alebo úmyselne nevykoná, resp. sa vyhýba vykonaniu povinností uložených orgánmi verejnej moci.

Ďalšie články

Pre koho platí povinná ochrana tváre a pre koho nie?
12.06.2020
Viac...
Nepodpísala som výpoveď a nastúpila na pandemickú OČR. Plynie mi výpovedná doba alebo som chránená? – Váš námet
12.06.2020
Viac...
Priebeh administratívnych či súdnych konaní a plynutie lehôt v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie
06.04.2020
Viac...
Zobraziť všetky články