Komplikácie môžu mať za následok napr.:
- nemožnosť vykonania potrebného úkonu, ktorý je vyžadovaný alebo potrebný pre priebeh administratívneho konania pred orgánom verejnej správy (napr. stavebný úrad), alebo pre priebeh súdneho konania pred súdom, atď.
- zmeškanie zákonnej alebo inej lehoty, ktorá by mohla mať za následok nepriaznivý výsledok administratívneho konania, neúspech v súdnom spore, atď.
- nemožnosť uskutočniť verejné pojednávanie, verejné zhromaždenie alebo iný obdobný úkon majúci charakter verejnej udalosti
- nemožnosť zúčastniť sa na pojednávaní, verejnom prerokovaní, zhromaždení alebo inom obdobnom úkone
Dňa 27.3.2020 nadobudla účinnosť osobitná, výnimočná a zároveň aj dočasná právna úprava – „zákon o výnimočnej situácii v čase pandémie“ (1), ktorý rieši súčasnú výnimočnú situáciu s ohľadom na priebeh súdnych konaní, ako aj na plynutie niektorých lehôt atď (2).
Tento zákon upravuje, že lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch (napr. kúpne zmluvy) na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde (napr. žaloba na určenie vlastníckeho práva), uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, neplynú v čase odo dňa účinnosti tohto zákona (27. marca 2020) do 30. apríla 2020.
Rovnako platí, že lehoty ustanovené právnymi predpismi v oblasti súkromnoprávnych vzťahov, ktoré uplynuli po 12. marci 2020 do dňa účinnosti tohto zákona (27.03.2020), sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Tieto lehoty teda uplynú 26. apríla 2020.
Súkromnoprávne vzťahy sú vzťahy medzi subjektmi súkromného práva (fyzické osoby, právnické osoby, podnikatelia; nejde teda o verejnoprávne vzťahy, čo sú vzťahy medzi súkromnými osobami a štátnymi orgánmi) , upravené napr. občianskym zákonníkom, obchodným zákonníkom, zákonom o rodine apod. Okrem procesných lehôt ide aj o plynutie hmotnoprávnych lehôt (premlčacie a prekluzívne lehoty).
Plynutie lehôt v uvedenom zmysle sa prerušuje aj pre lehoty, ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania (napr. žalobcom či žalovaným) a stranami v konaní; v trestnom konaní to platí len o lehote na podanie opravného prostriedku pre obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenú osobu. Toto sa vzťahuje na všetky typy súdnych konaní, teda na konania pred civilnými súdmi (v zmysle Civilného sporového poriadku, resp. Civilného mimosporového poriadku), správnymi súdmi (v zmysle Súdneho správneho poriadku), trestnými súdmi (v zmysle Trestného poriadku), ako aj Ústavného súdu SR (v zmysle zákona o ústavnom súde).
Zákon o výnimočnej situácii v čase pandémie však z tohto pravidla ustanovuje výnimku, ide o prípady, kedy hrozí ohrozenia života, zdravia, bezpečnosti, slobody alebo značnej škody strany alebo účastníka konania a úkon neznesie odklad (napr. v prípade konania týkajúcom sa výživného pre nezaopatrené deti). V takomto prípade môže súd určiť, že sa úprava zákona o výnimočnej situácie v čase pandémie nepoužije a súčasne určí novú primeranú lehotu. Proti takémuto uzneseniu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.
V čase, kedy je vyhlásená mimoriadna situácia alebo núdzový stav, môžu súdy vykonávať pojednávania, hlavné pojednávanie, alebo verejné zasadnutia len v nevyhnutnom rozsahu. Ide o reakciu na jedno z opatrení v boji proti pandémii spôsobenej šírením nákazy COVID – 19, ktoré zakazuje hromadné verejné podujatia, či vzájomné stretávanie sa viacero ľudí.
Je na zvážení súdu, akým spôsobom bude pristupovať k výkladu a aplikácii pojmu „nevyhnutný rozsah“., malo by sa jednať len o tie verejné pojednávania, či zasadnutia, ktoré z dôležitého dôvodu (ohrozenie života, zdravia, bezpečnosti, slobody alebo hrozby vzniku značnej majetkovej alebo inej škody) neznesú odklad. Pôjde napr. o pojednávania, ktoré sa týkajú bezprostrednej ochrany mladistvých, bezprostrednej ochrany pred násilnou trestnou činnosťou atď.
V tejto súvislosti je však potrebné poznamenať, že ak súd verejné pojednávanie vytýči, tak v prípade civilných pojednávaní môže mať neospravedlnená neúčasť na pojednávaní ten dôsledok, že súd vyhlási rozsudok pre zmeškanie v neprospech strany sporu, ktorá sa pojednávania nezúčastnila. Vyplýva to z ustanovenia § 172 ods. 1 Civilného sporového poriadku. V prípade, ak súd vytýči aj v súčasnej situácii pojednávanie a účastník konania sa ho z dôvodov, ktoré majú pôvod v mimoriadnej situácii, nemôže zúčastniť, musí sa z účasti na pojednávaní písomne ospravedlniť. Súd, v takomto prípade môže, ale nemusí, pojednávanie odročiť. Môže tak však urobiť iba v prípade, ak od strany sporu nemožno spravodlivo žiadať, že sa na pojednávaní nechá zastúpiť.
V niektorých špecifických prípadoch môže mať neospravedlnená neúčasť na pojednávaní za následok aj zastavenie konania. Ide napr. o konanie o rozvode, kde v prípade neospravedlnenej neúčasti ktoréhokoľvek z manželov na konaní má za následok zastavenie konania, ak zároveň druhý z manželov, ktorý je prítomný nevyhlási, že na prejednaní veci trvá. Vyplýva to z ustanovenia § 91 Civilného mimosporového poriadku.
Odročiť pojednávanie však súd musí vždy, ak o to zhodne požiadajú všetky strany sporu.
V prípade pojednávaní podľa Správneho súdneho poriadku zákon výslovne stanovuje, že pojednávanie sa môže uskutočniť aj bez účasti účastníkov konania, ak boli riadne predvolaní.
V uvedenej súvislosti zároveň platí, že ak už súd nejaké pojednávanie vytýči, z dôvodu ochrany zdravia môže vylúčiť verejnosť z pojednávania, hlavného pojednávania alebo verejného zasadnutia. Ide o dôvod, ktorý sa v aktuálnom znení príslušných zákonov, ktoré upravujú konanie pred súdmi, výslovne nenachádza.
V prípade, ak súd vylúči verejnosť z dôvodu ochrany zdravia, je povinný vyhotoviť zvukový záznam z priebehu celého pojednávania, hlavného pojednávania alebo verejného zasadnutia. Zvukový záznam z priebehu pojednávania je povinný komukoľvek a bezodkladne sprístupniť po skončení pojednávania, hlavného pojednávania alebo verejného zasadnutia.
Takto vyhotovený zvukový záznam nahrádza povinnosť vyhotoviť zvukový záznam z pojednávania, hlavného pojednávania a verejného zasadnutia podľa predpisov o konaní pred súdmi.
Zákon o výnimočnej situácii v čase pandémie neupravuje plynutie lehôt a priebeh administratívnych konaní (správne konania pred štátnymi orgánmi – úradmi) Tejto časti je preto potrebné venovať osobitnú pozornosť.
V prípade, ak z dôvodu vyhláseného núdzového stavu, resp. vyhlásenej mimoriadnej situácie nie je možné pokračovať v konaní (napr. z dôvodu, že nie je možné uskutočniť úkony potrebné pre priebeh konania), môže orgán verejnej správy, ktorý konanie vedie, postupovať v zmysle ustanovenia § 29 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) a konanie prerušiť. Vyhlásenie mimoriadnej situácie by malo byť v tomto prípade chápané ako predbežná otázka, sme si ale vedomí, že sa jedná o extenzívny výklad uvedeného ustanovenia („Správny orgán konanie preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote odstránil nedostatky podania, alebo ak účastník konania nemá zákonného zástupcu alebo ustanoveného opatrovníka, hoci ho má mať, alebo ak tak ustanovuje osobitný zákon.“).
Konanie je možné prerušiť aj v prípade, ak o to zhodne požiadajú všetci účastníci konania v zmysle ustanovenia § 29 ods. 2 správneho poriadku. Takéto prerušenie konania však je možné len na dobu 30 dní a môže to byť problém, ak pôjde o konanie s väčším množstvom účastníkov.
V prípade, ak niektorý z účastníkov administratívneho konania z dôvodov, ktoré priamo súvisia s vyhlásenou mimoriadnou situáciou, núdzovým stavom, resp. zdravotnými obmedzeniami nemôže dodržať zákonom stanovenú lehotu, alebo lehotu určenú orgánom verejnej správy na vykonanie úkonu, je možné požiadať o odpustenie zmeškania lehoty. Upravuje to ustanovenie § 28 ods. 1 správneho poriadku, podľa ktorého „Správny orgán zo závažných dôvodov odpustí zmeškanie lehoty, ak o to účastník konania požiada do 15 dní odo dňa, keď pominula príčina zmeškania, a ak v tej istej lehote urobí zmeškaný úkon. Správny orgán môže tejto žiadosti priznať odkladný účinok.“.
V daných súvislostiach je potrebné orgán verejnej správy požiadať o odpustenie zmeškania lehoty z mimoriadnych dôvodov čím skôr, inak hrozí, že v konaní sa pokročí natoľko, že odpustenie lehoty už nebude mať pre účastníka konania zmysel. .
Podstatné tiež je, že zmeškanie lehoty nemožno odpustiť, ak odo dňa, keď sa mal úkon urobiť, uplynul jeden rok, čo ustanovuje § 28 ods. 2 správneho poriadku.
V niektorých prípadoch však lehotu odpustiť nie je možné – ide napr. o lehotu na podanie mimoriadneho opravného prostriedku (návrh na obnovu konania, resp. podnet na mimoodvolacie konanie). Tieto úkony sa musia uskutočniť v lehote stanovenej správnym poriadkom.
2. V tejto súvislosti je možné poukázať na úpravu zákona č. 138/1968 Zb. o prechodnej úprave niektorých lehôt, ktorá súvisela s mimoriadnou situáciou vyvolanou okupáciou ČSSR vojskami Varšavskej zmluvy v auguste 1968 a riešila práve danú problematiku.