Výkon verejnej moci počas mimoriadnych situácii upravuje ústavný zákon č. 272/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Tento zákon presne definuje okolnosti a podmienky vyhlásenia výnimočného stavu, o ktorom premiér hovoril. 

Ústavný zákon predpokladá nevyhnutnú spoluprácu vlády s prezidentkou. Návrh na vyhlásenie výnimočného stavu síce predkladá vláda, o jeho vyhlásení však rozhoduje prezidentka Slovenskej republiky. 

Zákon presne definuje situácie, kedy možno vyhlásiť výnimočný stav. Konkrétne vtedy, ak došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde

• k teroristickému útoku, 
• k rozsiahlym pouličným nepokojom spojeným s útokmi na orgány verejnej moci, drancovaním obchodov a skladov alebo s inými hromadnými útokmi na majetok, alebo 
• dôjde k inému hromadnému násilnému protiprávnemu konaniu, ktoré svojím rozsahom alebo následkami podstatne ohrozuje alebo narušuje verejný poriadok a bezpečnosť štátu, ak ho nemožno odvrátiť činnosťou orgánov verejnej moci a ak je znemožnené účinné použitie zákonných prostriedkov. 

Výnimočný stav je teda skutočne výnimočný a možno ho vyhlásiť len na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území, v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, a to na 60 dní, ktoré možno predĺžiť ešte maximálne o 30 dní. 

Počas výnimočného stavu možno podľa závažnosti ohrozenia obmedziť základné práva a slobody a uložiť povinnosti na vymedzenom území, pričom zákon presne definuje, o aké obmedzenia môže ísť. Myslí sa tým napríklad možnosť: 

• prinútiť obyvateľov zostať v obydlí alebo ich evakuovať na určené miesto,
• uložiť pracovnú povinnosť v súvislosti so zabezpečením chodu krajiny, 
• obmedziť používanie motorových vozidiel, 
• obmedziť doručovanie poštových zásielok, 
• obmedziť slobodu pohybu a pobytu zákazom vychádzania v určenom čase, 
• obmedziť ďalšie politické práva ako slobodu zhromažďovania, právo na informácie či slobodu prejavu,
• zakázať právo na štrajk,
• zaviesť cenzúru a pod.

Prezident na návrh vlády môže tiež nariadiť výkon mimoriadnej služby profesionálnym vojakom, vojakom v zálohe a vojakom dobrovoľnej vojenskej prípravy, ako aj povolať na výkon mimoriadnej služby vojakov v zálohe. 

Situácia, pri ktorej je možné vyhlásiť výnimočný stav našťastie, zatiaľ nenastala a nezdá sa, že by aktuálne hrozila. Pandémia totiž nie je dôvodom pre vyhlásenie výnimočného stavu a na Slovensku bezprostredne nehrozí teroristický útok, nedejú sa pouličné nepokoje ani iné hromadné násilné protiprávne konanie. Pre zvládnutie pandémie, ktorú momentálne prežívame slúži tzv. núdzový stav. 

Núdzový stav je na území Slovenska vyhlásený od 16. marca. Vyhlasuje ho vláda a môže tak urobiť aj v prípade pandémie na časovo obmedzené obdobie maximálne 90 dní. 

Počas núdzového stavu možno tiež obmedziť základné práva a slobody a ukladať povinnosti na postihnutom alebo bezprostredne ohrozenom území, v mnohom identické s tými, ktoré platia počas výnimočného stavu, napríklad: 

• možnosť povinnej evakuácie osôb, s čím súvisí aj možnosť obmedziť nedotknuteľnosť obydlia na ubytovanie evakuovaných osôb, 
• obmedzenie slobody pohybu a pobytu zákazom vychádzania v určenom čase,
• obmedzenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, v ktorých možno rozmiestniť vojakov, príslušníkov ozbrojených zborov, zdravotníckych zariadení, zásobovacích zariadení, záchranných služieb, 
• obmedzenie používania motorových vozidiel, 
• obmedzenie doručovania poštových zásielok, 
• obmedzenie politických práv ako sloboda zhromažďovania, právo na informácie a sloboda prejavu, 
• zákaz práva na štrajk a ďalšie.

Aj v prípade núdzového stavu môže prezident na návrh vlády nariadiť výkon mimoriadnej služby profesionálnym vojakom, vojakom v zálohe či vojakom dobrovoľnej vojenskej prílohy, alebo povolať na výkon mimoriadnej služby vojakov v zálohe. 

Obmedzenia a povinnosti v núdzovom stave, sú podobné tým, ktoré sú možné počas výnimočného stavu, konkrétne napríklad aj obmedzenie slobody pohybu a pobytu zákazom vychádzania v určenom čase. Avšak iba za výnimočného stavu možno obyvateľov prinútiť zotrvať v obydlí. Z uvedeného je zrejmé, že právny poriadok rozlišuje čiastočné obmedzenie pohybu a pobytu na jednej strane, ktoré umožňuje vo výnimočnom ako aj v núdzovom stave, a úplný zákaz vychádzania a uzavretie obyvateľstva v obydliach, ktorý je možný len vo výnimočnom stave. Toto ustanovenie nie je možné obísť ani tým, že by vláda obmedzila slobodu pohybu a pobytu na celé dni (24/7), teda neobmedzene, keďže by išlo o jasné obchádzanie zákona, čo je neprípustné. Len na doplnenie – tiež len počas výnimočného stavu možno zaviesť cenzúru alebo podmieniť vydávanie tlače povoľovacím konaním.