Skutočnosť, či zamestnanec pracuje z domu alebo z kancelárie, nemusí a často ani neovplyvňuje jeho pracovný čas a pracovnú náplň, pretože mnoho zamestnancov môže plnohodnotne vykonávať všetky svoje povinnosti aj z domu. Presun miesta výkonu práce z kancelárie do domácnosti teda vôbec nemusí ovplyvňovať rozsah práce zamestnanca.

S účinnosťou od 4. 4. 2020 došlo k zmene Zákonníka práce, ktorá stanovila, že ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu celkom alebo z časti pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa na základe rozhodnutia príslušného orgánu alebo pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa ako dôsledku vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu, patrí zamestnancovi náhrada mzdy iba v sume 80 % jeho priemerného zárobku, najmenej však v sume minimálnej mzdy.

Nová úprava bola prijatá na pomoc zamestnávateľom, ktorí museli z dôvodu rozhodnutia príslušného úradu alebo z dôvodu vyhlásenia núdzového stavu zastaviť alebo obmedziť svoju činnosť. Taký zamestnávateľ môže v prípade, že jeho zamestnanec nemôže sčasti alebo úplne vykonávať svoju prácu, uhradiť zamestnancovi náhradu mzdy iba v sume 80 % jeho priemerného zárobku. Za bežných okolností by zamestnávateľ musel nahradiť mzdu v sume priemerného zárobku zamestnanca.

Aby mohol od 4.4.2020 zamestnávateľ vyplatiť zamestnancovi len 80% jeho priemernej mzdy, musia byť súčasne splnené tieto podmienky:

• ide o zamestnávateľa, ktorý zastavil alebo obmedzil svoje činnosti na základe rozhodnutia príslušného orgánu alebo ako dôsledok vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu (Zamestnávateľ, ktorý neobmedzil alebo nezastavil svoju činnosť, nemôže zamestnancom platiť iba 80% priemernej mzdy.)
• ide o zamestnanca, ktorý nemôže vykonávať prácu celkom alebo z časti pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa (Ak zamestnávateľ obmedzil svoju činnosť, neznamená to, že všetci jeho zamestnanci nemôžu úplne alebo z časti vykonávať svoju prácu. Toto ustanovenie sa netýka výkonu práce tých zamestnancov, ktorí aj napriek obmedzeniu niektorých činností zamestnávateľa, naďalej vykonávajú plnohodnotne svoju prácu (z domu, či na pracovisku).)

Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak zamestnanec plnohodnotne naďalej vykonáva svoju prácu, hoci aj z domu, má nárok naďalej na mzdu dohodnutú v pracovnej zmluve. Práca z domu nie je sama o sebe dôvodom na znižovanie platu zamestnanca. Ak zamestnávateľ obmedzil svoju činnosť z dôvodu šírenia koronavírusu, je povinný pri každom zamestnancovi osobitne posudzovať, ako toto obmedzenie činnosti ovplyvnilo výkon jeho práce.  Ak nevznikla prekážka na strane zamestnávateľa pre výkon činnosti konkrétneho zamestnanca, tomu patrí riadna mzda a nie náhrada mzdy.  

V špecifickej situácii, keď zamestnávateľ vymedzil v písomnej dohode so zástupcami zamestnancov vážne prevádzkové dôvody, pre ktoré zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume určenej dohodou, ale najmenej 60% jeho priemerného zárobku. Zamestnávateľ teda môže výšku náhrady mzdy znížiť až na 60%, ak sa tak dohodne so zástupcami zamestnancov. Ani táto dohoda ale nesmie byť paušálna a týkať sa všetkých zamestnancov bez ohľadu na možnosť zamestnávateľa prideľovať konkrétnemu zamestnancovi prácu. Ak zamestnanec naďalej plnohodnotne vykonáva svoju prácu a zamestnávateľ voči nemu nevykonal žiadne obmedzenia v množstve prideľovanej práce, dohoda o znížení náhrady mzdy týkajúca sa aj takéhoto zamestnanca by bola v rozpore so zákonom. Ak zamestnávateľ a zástupcovia zamestnancov uzatvárajú dohodu o výške náhrada mzdy až na 60%, táto dohoda musí zohľadňovať v prípade obmedzenia prevádzky zamestnávateľa, rôzne skupiny zamestnancov. Ak zamestnávateľ neobmedzil množstvo prideľovanej práce zamestnancovi, tento zamestnanec má nárok na riadnu mzdu na základe pracovnej zmluvy (voči tomuto zamestnancovi totiž nevznikla prekážka na strane zamestnávateľa, keďže zamestnanec môže riadne vykonávať prácu).